Za revoluce ukradla vlak, teď raději točí filmy ****************************************************************************************** * ****************************************************************************************** Nataša Dudinská je spoluautorka filmu Holky z Fildy, který měl premiéru na Filozofické fak televize uvede zkrácenou verzi v sobotu dopoledne v 11 hodin. Drobná člena stávkového výbo fakulty UK se proslavila během Sametové revoluce krádeží vlaku, který odvezl humanitární p Během revoluce jsi ukradla vlak. Mohla bys nám říct, jak taková krádež probíhá? Vlak si čl neschová. No to je taký krásny mýtus. Ale skutočnosť bola tiež krásna, akurát možno menej hrdinská. decembra keď vypukla v Rumunsku revolúcia, tá naša už začínala byť trochu nudná. A tak sme že ešte niečo dobrodružne romantického môžeme urobiť. Rozhodli sme sa, že odnesieme humani do Rumunska, kde šlo vtedy o život, pretože ich revolúcia neprebiehala tak zamatovo ako u taká doba, že takmer všetko bolo možné – v noci sme si na stávkovom výbore tú akciu vymysl sme šli do rádia a do metra a vyhlásili sme zbierku humanitárnej pomoci pre Rumunsko. Ľudi okolia a nám celý deň nosili balíčky a do večera bola filozofická fakulta plná jedla, liek oblečenia pre Rumunov. Vtedy mi došlo, že budeme potrebovať celý vlak, aby sme to tam všet a tak som s Michalom Pokorným šla na vlakovú stanicu, našli sme tam nejakého riaditeľa a p že potrebujeme vlak. No a oni nám ten vlak dali, akurát sme na maďarských a rumunských hra museli vyjednávať, aby nám k tomu vlaku dali miestnu lokomotívu. A tak sme asi 15 študenti napríklad Jana Hybášková, doniesli až do Bukurešti vlak plný humanitárnej pomoci a všetci ďakovali. Ale v Prahe mali o nás veľký strach, asi niekomu došlo, že je za ten vlak aj za mládež zodpovedný a tak bola z toho trochu medzinárodná aféra, že vraj študenti uniesli vl Při výběru hlavních postav pro film jste měly s Táňou Slánskou - Markovou jako členky stáv usnadněný výběr. Mohla bys nám říct, proč jste si nakonec zvolily pro film jen protagonist Zčasti to bola to pre nás prirodzená voľba, sme ženy a zaujímal nás pohľad žien z našej ge posledných dvadsať rokov. O filme sme začali premýšľať už dávno, to boli naše dcéry ešte m s Táňou chceli vedieť ako to zvládajú iné baby - výchovu detí, kariéru, partnerské vzťahy hlavne ako sa im pri tom všetkom darí či nedarí napĺňať sny z toho vzrušujúceho revolučnéh obdobia.   Pre mňa osobne však voľba iba ženských protagonistiek bola tiež motivovaná pocitom, že vo často zobrazované hlavne ako milenky či matky ale málokedy ako aktívne nositeľky príbehov, femme fatale. Obzvlášť vo filmoch zobrazujúcich dôležité dejinné udalosti, sú hrdinami väč v nich hovoria hlavne mužskí odborníci. My sme však videli zblízka, že revolúciu robili aj ich málo J. Okrem toho sa nám naše hrdinky zdali veľmi zaujímavé osobnosti, ktoré si zachovali určitý dodnes sa snažia pretvárať svet k obrazu svojmu, i keď každá po svojom. To nás proste inšp Zvolila jsi jako formát časosběrný snímek. Který ze čtyř osudů vás po dvaceti letech nejví Mňa asi najviac prekvapil môj vlastný osud J. Možno aj preto som bola hrozne zvedavá na pr kamarátiek zo stávkového výboru. Boli sme taká prelomová generácia, za komunizmu sme veľa neočakávali, a zrazu sa pre nás po študentskej stávke otvorili nekonečné možnosti. Vtedy s zdalo možné, všetko bolo v pohybe, všetko sa menilo a my sme sa do toho víru diania vrhli Ale nikto z nás netušil ako sa naozaj vyvinie jeho život. A tak príbehy všetkých našich hr nás prekvapivé a všetky mali svoje nečakané zvraty, dobré i menej dobré. Ve filmu jsou použity záznamy ze stávky. Jaký jste měly pocit, při pohledu na archivní záb Filozofické fakultě? Nostalgický. Bola to krásna doba, boli sme hrozne mladí a cítili sme, že sme súčasťou nieč To sa už nikdy nebude opakovať, aspoň nie pre nás. V archívnych záberoch sme s veľkým nadš kamarátov zo stávky, ba i nás dve, a znovu sme prežívali to idealistické nadšenie i napäté Videli sme v akcii stávkový výbor, ktorému kraľovala tehotná Ježková, videli sme rečniacic natrieskanej aule maxima, maľovanie plagátov, bufet u Vaňků (nazvaný podľa vtedajšieho dek babičky nosili polievky a zaváraniny, študentov ako spia v spacákoch na chodbách alebo ako správy na TV, videli sme aj pedagógov revolucionárov, a tiež ako ľudia nosia na fakultu hu pre Rumunsko, ktorú sme potom viezli vlakom do Bukurešti.  Nerozhodli jste s Táňou pokračovat v natáčení a sledovat osudy dalších dvacet let? Ako si na to prišla? Teda najprv sme zvedavé ako film prijmu diváci a či ich príbehy našic zaujmú. Ale pravdu povediac, už plánujeme pokračovanie a len dúfame, že sme naše hrdinky ú niekoľkoročným natáčaním. Děkuji za rozhovor (PK) Fotografie: Evžen Kukla