Školský rok 2009/2010 v Orchestre a zbore Univerzity Karlovej ****************************************************************************************** * Školský rok 2009/2010 v Orchestre a zbore Univerzity Karlovej ****************************************************************************************** Desať mesiacov krásy Až je smutno, ako sa moderná doba hrdo dohaduje o tom, či existuje niečo, čo človeka presa „niečo“ sa nám prihovára v rôznych okamihoch a rôznorodo načahuje bielu nežnú, takmer dets svedomia a chytá nás za plece, aby sme sa spamätali. To niečo prichádza nečakane a je väčš predstavivosť. Naše vedomie je pri tom také malé a šťastné, že až plače. A zároveň také sl stále nové podnety alebo stále to isté pripomínanie dobre známych faktov, aby si to slávno „čosi“ pripomenulo. A to niečo sa volá Krása. Dostojevskij napísal, že Krása spasí svet. A kde absentuje pravda a láska, ich môže ešte zastúpiť krása – lebo tá v sebe obsahuje obe h slovenský básnik múdro povedal, že naše vyhnanie z Raja je v prejave tým, že nevieme byť d vnímať krásu, pravdu, ani hodnoty, nech by boli akokoľvek veľké a že v sebe každý dojem mu No aj napriek tejto našej nenapraviteľnej slabosti nás Krása neustále pozýva viesť iný živ tomu sa nám neustále pripomína Krása v hudbe. Keď ju počúvame, alebo keď sme sami jej súča nám otvára duša pri speve. A aj to je jedno z tajomstiev zboru. Čo je to jeden školský rok alebo príliš málo? Orchestru a zboru Univerzity Karlovej sa za túto pomerne krátku dobu po celú reťaz podujatí, kde sa ukázal ako profesionálne hudobné teleso. Svojím nasadením a ha prejavom interpretoval výnimočné skladby a zaplnil nimi nielen vznešené sály, ale aj poteš významných návštev. Zbor na hrad! Ak som v úvode spomínala omamnú moc krásy, Zbor UK ju priniesol pod gotické klenby Vladisl keď vystúpil počas návštevy pápeža Benedikta XVI. na Pražskom hrade 27.9.2009 na stretnutí Ekumenickej rady cirkví a českej akademickej obce. Pri tejto vzácnej príležitosti zbor zas cirkevnú hymnu Amen Haji, českú ľudovú pieseň Mikulecká dědina, ako aj to, čo priniesli do českí skladatelia – Otčenáš od Vladimíra Lemona a 23. žalm Hospodin je můj pastýř od Anton A tak sa žalmické: „Nebudu se báti zlého, neboť ty se mnou jsi...“ vznášalo v starobylej s vzácnych hostí ako prastará správa o nádeji a o poriadku na zemi. 17. november po európsky O čosi rezkejšie rytmy a poetický svet mohutne komponovanej Beethovenovej 9. symfónie znel presne 17.11.2009. Skladbu, ktorej štvrtá veta s textom Schillerovej poémy S ódou na rados Európskej únie, zvládol zbor a orchester s pomocou sólistu Petra Sejpala bravúrne. A tak, ovplyvnila v 19. storočí celé generácie príslušníkov romantizmu, isto ovplyvnila aj diváko v poznaní vznešenosti a monumentálnosti hudby. Dary Ale kde by bol akokoľvek dobrý zbor a akokoľvek dobrý orchester bez dirigenta. Pod vedením Utidjiana sa aj tentokrát podarilo premeniť známe dielo vianočnej omše J. J. Rybu na nevše kde by boli všetci účinkujúci bez milostivého závanu, ktorý 14.12.2009 zaplnil Chrám sväté Křížovníckom námestí. A to až tak, že aj napriek tomu, že Česká mše vánoční už znela v sie už mnohokrát, až tento rok sa na charitatívne účely podarila vyzbierať doteraz najvyššia č Poznáte latinskú koledu Adeste fideles – o radostnom zvolávaní veriacich do vianočného Bet takým, ale výsostne českým a tematicky rozvinutejším zvolaním je aj Rybova vianočná omša, pre všetkých na poklonu novonarodenému Dieťaťu. A to pozvanie z roku 1796 prostredníctvom hry aplikovanej na latinskú liturgiu, je jedinečné, keď už v známom úvode: „Hej, mistře, v pastieri vyzývajú, aby každý vzal do ruky to, čo má: „Jeden svolá všechnu chasu a jí vyříd housle, basu, to jí nařídí,“ a prišiel darovať Dieťaťu niečo zo svojho umenia, či remesla. zboru takto darovali svoj hlas a svoje zanietenie.  „Rybovka“ už síce dávno doznela a už v v chráme svätého Salvátora opäť ticho, no predsa z hľadiska večného času stále znie. Znie, v ten decembrový večer a ako ju ešte 16.12. spolu s ďalšími koledami prezentoval zbor aj p Charvátovej sále Prvej lekárskej fakulty UK, kde zbor už druhý rok skúša. A aby sa potvrdila symbolika trojky, aj Rybovu omšu si niektorí zo zboristov zaspievali eš berounským zborom Slavoš v Kostole sv. Jána vo Svätom Jáne pod Skalou. Komentáre „Sú iní?“ „Nie, kdeže, všetci ľudia sú predsa rovnakí.“ „Ale čo si, národ nezaprieš - pozr odlišné tváre a ako odlišne sa správajú...“ „Hallo, girls!“ „Hej, všimli ste si, čo mala n to možno boli niektoré z viet, ktoré si šuškali návštevníci sálu Martinů v Lichtensteinsko Malej strane, kde náš zbor spieval 3.2.2010 spolu so svojimi americkými kolegami. Spievala veta Dvořákovej monumentálnej skladby Stabat Mater a Haydnovo Te Deum. Americkí kolegovia vlastným zaujímavým programom. Ale čo to? Čo som to pred chvíľou napísala o komentároch di mýlila som sa. Diváci sa rozprávali o dojmoch z koncertu a o vznešených chvíľach, ktoré v zaplnili celý západný breh Vltavy. Pod monštranciou slnka Kto vlastne zachytí tajomstvo hudby? A krásy? Ako je možné, že nám, ľuďom, často takým ske prináša krásne pocity, ba dokonca v mnohých podobách -  v hudbe horských potokov a hudbe k prináša do duše čosi nebeské, čosi pokojné, čo človek nemá z vlastného vnútra, ale z akého ktorý sa javí takmer nemysliteľný a nepredstaviteľný v zatvorenom srdci. Podobné pocity určite zanecháva Dvořákovo veľdielo – desaťvetová Stabat Mater, ktorá hovor z veľkých záhad, a pritom nutnosti ľudského života - o bolesti. Opus o utrpení Matky Božej zaspieval zbor v spolupráci s kolegami z berounského zboru Slavoš v prekrásnom chráme svät Svatom Jáne pod Skalou. Vlastne by sa tu dalo hovoriť o chrámoch dvoch, lebo samotný kosto v takej skvostnej prírode Českého krasu, že mohutné oltáre a ambony vápencových skál, sláv kľukatiacej sa rieky Berounky a vznešená monštrancia jarného slnka, pripomínali prírodnú s slávy. 20. marec 2010 bol teda dňom, kedy si skladbu plnú jemnosti vášne mohli vypočuť diváci, kt poputovali za blízky Beroun alebo aj o niekoľko dní potom tí, čo navštívili jej reprízu te v podaní Zboru UK v aule Karolina. Kúsky večnosti Ale tak to je v živote. Ako to vidíme na príklade mladosti, letných kvetov, prvého zaľúben šťastia - nič, skutočne nič netrvá večne, ba vlastne mnoho z toho, na čom si nechávame zál lusknutím prstov na prach. Ale keď v ničom nie je záruka, čo teda vlastne platí? Na to dáv veľkolepé Requiem Johannesa Brahmsa skomponované na motívy Starého a Nového zákona: „Aber bleibet in Ewikgeit“ -  ale Božie slovo trvá naveky. Ak sa vraví, že spievané slovo má dvojnásobnú hodnotu, 26.apríl 2010 to v Českom múzeu hud A nastalo možno aj potvrdenie na druhú, keď skladbu zloženú po smrti komponistovej matky v odspievali spolu s naším zborom aj kolegovia z univerzity v Kolíne nad Rýnom. Sedem Brahms teda ako sedem kráv z faraónovho sna, ibaže týchto sedem viet hovorilo o niečom inom – o n ľudského života. Májovka Možno okrem Mayoviek, populárnych románoch o indiánoch od Karla Maya, existovali tento rok republike aj májovky – ak  by sa tak dali nazvať akcie usporiadané pri príležitosti dvesté narodenia básnika Krala Hynka Máchu, autora veľkej básnickej skladby Máj. A poézia je pred piesne, ba vlastne báseň je tiež piesňou, aj keď ju počujeme v mysli po prečítaní bielych papiera. Tak teda aj náš zbor oslávil výročie tohto básnika 6.5.2010 v panteóne Národného čo Mácha cítil v hĺbke všetkých vecí naokolo – hudbou. Za prítomností významných osobností kultúrneho života, zaspievali Haydnovo Te Deum. Hostia ho ocenili potleskom. A obrazy na s velikánov sa v tú chvíľu tíško usmiali. Pod klenbou Obecného domu A bol to práve mesiac máj, ktorý uzavrel koncertnú sezónu nášho zboru. Veríte na náhodu? N Zákonitosti totiž v ľudskom živote jednoducho sú a vedia, prečo majú nastať. Tak to bolo a v Smetanovej sieni Obecného domu na Námestí Republiky. Spolu s kolegami zo zboru Gymnázia a za sprievodu amerického orchestra, zaspievali naši zboristi Beethovenovu Chorálnu fantáz originálne, ako to už majster kompozície vedel, závratne spojila pozemský svet s nebesami. Chorálna fantázia však nebola to jediné, čím zbor potešil divákov. Ak som totiž hovorila o by sme školský rok 2009/2010 pripodobniť kruhu. Unikátnym programom pre pápeža Benedikta X svoju sezónu začal, ju aj ukončil. Akoby sa tieto piesne podobali na kľúč, ktorý otvoril a mesiacov. Tak to je teda príbeh nášho zboru počas jedného školského roka. Ako dokáže zmysluplná náma mesiacov. A ako dokáže ľudské vnútro naplniť hudba. Radi privítame v našich radoch nových spolu mohli toto posolstvo šíriť aj naďalej. K.