Prejav absolventa Univerzity Karlovej v Prahe pri príležitosti 660. výročia jej založenia

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dámy a páni,

        je mi cťou a milou povinnosťou, že môžem prehovoriť na slávnostnom stretnutí absolventov rôznych fakúlt Univerzity Karlovej, ktoré sa koná v Košiciach, a to pri príležitosti 660. výročia založenia našej Alma mater, organizovanom Mgr. Helenou Miškufovou zo Slovensko-českého klubu v SR.  Dovoľujem si prehovoriť ako absolvent jej 2. lekárskej fakulty z r. 1957, ako jej doktor lekárskych vied z r. 1984 a ako člen Spoločnosti absolventov a priateľov Univerzity Karlovej od r. 2007.  Je veľmi pozoruhodné, že si toto jubileum môžeme pripomenúť na pôde mesta Košice a východoslovenského regiónu, kde pôsobí do súčasnej doby mnoho absolventov rôznych fakúlt Univerzity Karlovej. Je treba pripomenúť, že medzi Univerzitou Karlovou  v Prahe a Univerzitou P. J. Šafárika v Košiciach boli od začiatku jej založenia r. 1959 vzťahy spolupráce a priateľstva na oficiálnej úrovni, ale aj na osobných kontaktoch a vzťahoch. Pri tejto príležitosti by som chcel spomenúť na niektoré udalosti z môjho  života. Všeobecne môžem povedať, že moja  spolupráca a priateľské vzťahy s reprezentantami  Univerzíty Karlovej trvajú od mojich študentských čias. Vysokoškolské štúdium na lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe nebolo ľahké, bolo veľmi náročné, ale malo svoje špecifické kúzlo, pretože som ho absolvoval v stovežatej gotickej a barokovej Prahe, ktorá sa z môjho pohľadu nemôže porovnať s iným mestom v Európe a vo svete.

     Po promócii r. 1957 sa začalo moje postgraduálne štúdium v rámci vnútorného lekárstva, nefrológie, a to  v rámci liečebno-preventívnej starostlivosti, pedagogického pôsobenia ako aj vo vedecko-výskumnej a publikačnej činnosti na rôznych interných klinikách a ústavoch 1.lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe. Bol som opakovane oponentom kandidátskych, habilitačných a doktorských dizertačných prác na 1. lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Dňa 21.09.1995 som sa zúčastnil, ako prorektor Univerzity P.J. Šafárika v Košiciach, na udelení čestného titulu „ Doctor Honoris Causa“ profesorovi S.G. Massrymu s USA, na Univerzite Karlovej, ktorý už v tej dobe bol nositeľom tohoto titulu aj na Univerzite P. J. Šafárika. Všetky tieto druhy činnosti prispeli k môjmu odbornému rastu a súčasne k permanentným priateľským vzťahom, ktoré pretrvávajú do súčasnej doby.

   Na začiatku 60. rokov 20. storočia som sa zoznámil s prof. MUDr. A. Válkom, DrSc., ktorý  bol vynikajúcim internistom, nefrológom a jedným z najlepších učiteľov  lekárskej fakulty Univerzity Karlovej. Profesor Válek prednášal opakovane poslucháčom Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, okrem toho na mnohých konferenciách a kongresoch v Košiciach a vo východoslovenskom regióne. Mnohé naše spoločné vedecko-výskumné práce boli uverejnené v domácich a zahraničných časopisoch. Profesor Válek mal veľmi rád východné Slovensko, stal sa mojím najlepším priateľom a toto priateľstvo pretrvalo až do jeho smrti r. 1995.

     Moje opakované návštevy v Prahe, ktoré začali r. 1947 a trvajú do súčasnej doby, významnou mierou prispeli k obohateniu môjho života nielen po stránke medicínskej, ale aj po stránke kultúrnej. Týka sa to stálych návštev divadiel, koncertov, výstav, múzeí a iných kultúrnych ustanovizní a podujatí. Praha poskytovala a poskytuje neobvyklé možnosti pre všestranné vzdelanie a rast každého človeka. Nakoniec túto skutočnosť potvrdzujú návštevy cudzincov v Prahe z celého sveta.

     Nikdy nezabudnem na môj 4-mesačný štúdijný pobyt  v Prahe r. 1963, v Ústave chorôb obehu krvného, ktoré viedol v tom čase Prof. MUDr. Jan Brod, DrSc.,  vynikajúci internista, kardiológ a nefrológ v jednej osobe a pedagóg lekárskej fakulty Univerzity Karlovej. Počas tohoto môjho pobytu, ktorý poznamenal významným spôsobom môj odborný rast, som navštevoval prednášky Prof. MUDr. E. Goldstückera, DrSc., vedúceho Katedry germanistiky, Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe. Prof. Goldstücker, ako jeden z prvých po II. svetovej vojne, prednášal pre verejnosť v sále Mestskej ľudovej knižnice, situovanej v starom meste, neďaleko Karolína. Tento významný bádateľ a germanista, prednášal na pokračovanie o jednom z najvýznamnejších spisovateľov 20. storočia, o JUDr. Franzovi Kafkovi, ktorý bol absolventom Právnickej fakulty Univerzity Karlovej. Prednášky Prof. Golsdtückera ma veľmi zaujali v súvislosti s dielom Franza Kafku a viedli ma k tomu, že na prelome roku 1968/69 som začal hľadať vo Vysokých Tatrách miesto pre pamätník Franza Kafku, ktorý sa od 18. decembra 1920 do 27. augusta 1921 liečil v Tatranských Matliaroch na tuberkulózu pľúc. Túto moju myšlienku sa s mojími priateľmi podarilo realizovať až v r. 2001, kedy bol odhalený pamätník Franzovi Kafkovi v Tatranských Matliaroch. O pobyte Franza Kafku ako pacienta v Tatranských Matliaroch a o jeho priateľovi, spolupacientovi z Tatranských Matliar, medikovi Robertovi Klopstockovi, ktorý študoval aj na Nemeckej lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a neskôr sa stal profesorom pľúcnej chirurgie v Downstate Medical Center v New Yorku, v Brooklyne, som napísal historické práce, ktoré boli uverejnené v angličtine, v časopise „Prague Medical Report“, v odbornom lekárskom časopise 1. lekárskej fakulty  Univerzity Karlovej v Prahe.    Pri príležitosti 125. výročia narodenia Franza Kafku sme zorganizovali 4.  júna  2008 v Tatranských Matliaroch a Tatranskej Lomnici IV. medicínsko–literárny memoriál na jeho počesť a pamiatku, na ktorom okrem iných aktívne vystúpili RNDr. Markéta Mališová,riaditeľka Spoločnosti Franza Kafku v Prahe a významný český spisovateľ Prof. Arnošt Lustig.

Na záver môjho príspevku som  zarecitoval krátku báseň, ktorú som si pamätal ešte zo svojich študentských čias v Prahe. Išlo  o báseň Františka Halasa venovanú Prahe, z jeho básnickej zbierky „Torzo naděje“. Obsah tejto básne mal baladický charakter, ale s optimistickým záverom. Túto báseň František Halas napísal r. 1938 po mníchovskej zrade, keď Československo zradili západné mocnosti a vydali ho napospas fašistickému Nemecku.

Prof. MUDr. Miroslav Mydlík, DrSc.

Emeritný profesor vnútorného lekárstva               

Univerzity P.J. Šafárika v Košiciach

E-mail: